MAGICKÉ SLOVO

24.09.2011 20:15

Pro všechny, co umí číst mezi řádky...

 

Vedel som, že existuje nejaký kód – zaoberám sa tým dlhé roky, no zároveň s tým, ako som po kóde pátral, zdala sa mi cesta k nemu stále zložitejšia.
Mám na mysli o s o b n ý kód, kód svojho vlastného života, čosi ako mandalu, ktorá vyjadruje všetko, čím ste. Ešte to upresním otázkou, ktorú som si neustále kládol: „Existuje jedno jediné slovo, ktoré vyjadruje účel a zmysel toho, prečo som tu?“
DOKÁŽEM RAZ VYSLOVIŤ TOTO SLOVO?
Občas sa mi dostala do rúk ezoterická literatúra, kde boli zmienky o hľadaní magického slova – boli to však len veľmi chabé a neurčité správy a vpodstate som z nich nebol o nič múdrejší. Nevyčítal som z nich ani len to, aký je zmysel nájdenia a poznania tohto slova slov.
A predsa som kdesi vovnútri seba samého vedel, že jednou z mojich najväčších
úloh je nájdenie a vyslovenie tohto slova – ak nie úlohou najdôležitejšou.
Najskôr som hľadal definície toho, kým v tejto realite som. Samozrejme, že môj osobný životopis mi k tomu nestačil. Skúmal som v minulosti, v histórii svojej rodiny, svojho rodu, národa, do ktorého som sa narodil, etnika, rasy i človečenstva ako takého. Verte mi, zabralo mi to celé roky práce. Skúmal som stopu toho, kto som hlboko do minulosti, do prvopočiatkov ľudskej civilizácie na planéte Zem a ešte ďalej do kozmu, k jeho nesmiernym svetom a k samotnému jeho počiatku.
Skúmal som svety pred jeho počiatkom.
Používal som na to všetku dostupnú literatúru, prešiel som nielen mystickú ale aj vedeckú, filozofickú, či psychologickú sféru ľudského poznania...
Meditoval som a mal som psychodelickú šamanskú skúsenosť.
Skúmal som súradnice miesta, kde som sa narodil na túto Zem – súradnice v rámci kontinentu, Zeme, galaxie Mliečnej dráhy a smerov vo Vesmíre.
Dával som dohromady svoje výskumy v čase so svojimi výskumami v priestore.
Neutíchajúca túžba komprimovať všetko toto poznanie na jeho najmenšiu časť, navyše označujúcu moju jedinečnú polohu v rámci celku ma poháňala stále ďalej a ďalej.
Bol som už v situácii, kedy sa mi videlo, že môj život prekročil hranicu takzvanej bežnej reality; zažíval som takmer nepretržité stavy prítomnosti – ešte stále som však nevedel „ako myslí Boh“.
Orientálne učenia mi dávali návod, ako vstúpiť do prítomnosti – ja som však chcel
v e d i e ť, aký je z m y s e l tejto prítomnosti a konečne – aké je moje vlastné miesto v rámci Kozmického Príbehu.
Diali sa mi nezvyčajné udalosti – najmä po roku 2001 môj život vôbec nepripomínal normálny život bežného občana. Všetko, čo sa mi dialo vymykalo sa môjmu chápaniu a prevracalo moje naučené predstavy naruby.
Vedel som, že existuje neviditeľná a predsa nesmierne mocná sila, ktorá poháňa nielen môj osud, ale aj osudy všetkých ľudí na svete, osudy planét, galaxií a celého vesmíru.
Nebola to už vec viery – ale číročírej skúsenosti.
Jednoducho som pozoroval účinky tejto Sily na svojom živote, na svojom každodennom živote. Vedel som, že môj každodenný život má nejaký svoj veľmi presný účel a zmysel – nevedel som však tento zmysel pomenovať.
A vtedy som začal chápať, že slovo, po ktorom pátram súvisí práve s týmto zmyslom – že je jeho aboslútnym vyjadrením. Že je doslova hologramom, najmenšou časťou, z ktorej sa celý môj životný príbeh odvíja a nielen to – zahrňuje v sebe nielen moju históriu, ale aj históriu môjho rodu, národa, etnika, rasy, človečenstva a Vesmíru ako celku.
Každý okamih v našich životoch, na ktorý naväzuje ďalší okamih nemá len
lineárnu postupnosť - ale je prepojený v e r t i k á l n e s Celkom.
Toto nie je „iba“ filozofia, toto nie sú teórie – poznám to z vlastných prežitkov, z vlastnej skúsenosti, mám to skrátka zažité a zažívam to neustále.
Každý náš čin, každé naše gesto siaha do nesmiernych a takmer nepredstaviteľných
sfér – ktoré ako vrstvy kozmickej cibule predstavujú čosi ako zápis vo Vesmíre.
Vo Vesmíre sa nič nestráca – dokonca ani naša minulosť nie.
Aj naša minulosť existuje ako z á p i s v kronike kozmu.
Svojimi činmi píšeme svoj príbeh života – a tento príbeh má nielen lineárnu postupnosť, ale aj postupnosť verikálnu.
Účelom mnohých meditačných cvičení je dosiahnutie stavu prítomnosti.
Zhruba sa dá o prítomnosti povedať, že je to stav za mysľou. Prítomnosť nie je absencia mysle, ako skôr jej presiahnutie. Myseľ je pri meditácii donútená k poslušnosti – v bežnom stave nás myseľ ovláda.
Mňa však neuspokojovalo „iba“ dosiahnutie bezmyšlienkového stavu – ako skôr
pochopenie štruktúry vlastnej mysle, jej komprimácia na najmenší možný bod, teda
jedno jediné slovo. Do tohoto bádania až po dnešné dni som investoval všetko, čo som mal. Vedel som, že to je moja skutočná práca a že raz prinesie aj výsledky.
Niekoľkokrát som sa stretol s fenoménom vlastnej smrti – namiesto, aby som sa mu zo strachu vyhýbal, usiloval som sa ním prejsť s plným vedomím.
A naozaj som zažíval pocity vlastného umierania a zomretia vo fyzickej podobe -
videl som rozpad svojho tela, práchnivenie kostí v tele, ktoré je teraz moje...
Usiloval som sa v tejto posvätnej chvíli pochopiť čosi z toho, čo sa pri smrti deje.
Videl som, ako moja duša pozroruje umierajúce telo – a pochopil som, že to, čím naozaj som nie je moje telo. Pochopil som, že to, čomu hovoríme „naše telo“ je
informácia uložená v pamäti. Naša pamäť smrťou odchádza – ale to, čím naozaj sme sa oslobodzuje a ostáva nažive.
Viete, je to strach, ktorý nás v okamihu smrti fyzickej, i tej šamanskej paralyzuje.
Ja som sa učil využiť tento strach na zotrvanie v prítomnosti a pozorovanie – podobne ako horolezec využíva svoj strach pre svoju dokonalú akciu.
Pozoroval som, že pamäť odchádza akoby vrchom hlavy – ako nádherná priezračná bublina; dokázal som ju dokonca od seba oddeliť – a práve vtedy som cítil a vnímal plnú silu života, ktorý neumiera. Pochopil som, čo myslel Kristu výrokom o boháčovi
a uchu ihly. Bohatstvo – to je naša plná a rozvetvená pamäť. S takouto pamäťou sa musíme v okamihu smrti rozlúčiť. Aj ucho ihly je však otvor a istá, veľmi malá časť ním predsa musí prejsť!
Bol som presvedčený, že je to práve ono „slovo - kód“, ktorý hľadám a ktorý
tesnými bránami smrti prejsť môže.
Čím som bol bližšie k sebavyjadreniu, tým menej som sa bál straty svojej pamäti, teda fyzického zomretia. Začal som si uvedomovať, že tento „kód“, môžem podobne ako mikročip použiť na „druhej strane“ - a rozvinúť ho tam ako nádherný vejár...
Mikročip, hologram, kód, či slovo – všetky tieto označenia mi slúžia na vyjadrenie
toho, čo som hľadal a aj nachádzal; de facto mi išlo o možnosť p r e c h o d u na Druhú Stranu bez fyzického zomretia – lebo ako som povedal, rozvinutím celého príbehu, komprimovaného počas „prechodu“ vpodstate prenášame na Druhú Stranu aj svoju pamäť a teda aj pamäť svojho tela; a môžeme sa tak vzkriesiť.
Praktický význam „nájdenia slova“ začína byť až teraz zrejmý – ak nájdem Slovo ja, môže ho nájsť každý. Každý môže nájsť svoj vlastný kód – dokonca ho môžeme nájsť ako celá civilizácia; osobne nepochybujem, že ide práve o onú vedcami dlho hľadanú ROVNICU VŠETKÉHO.
Poznanie celého pozemského ľudstva možno vtesnať do jedného jediného kódu!
Princípy, podľa ktorých funguje najmenšia časť sú rovnaké podľa ktorých funguje vesmír. Ak chceme dať komusi vo vesmíre správu o tom, kto sme – stačí vyslať
tento kód, túto hľadanú rovnicu všetkého.
Ja som svoje slovo napokon našiel – je to čerstvá záležitosť a ešte nie som si istý, či je vhodné zverejniť ho. A na základe mojich skúseností s paralelným vývojom dejov,
som presvedčený, že ho práve v tomto období našiel ktosi Rovnicu Všetkého.
Ak ste si istý tým, ako funguje vaša jedinečná úloha v tomto Vesmíre, potom viete, že váš jedinečný príbeh je uložený ako najmenšia matrioška v systéme ostatných matriošiek – čo sa deje na najmenšej úrovni, deje sa aj na globálnej úrovni – a podľa toho viem, že poznanie ľudstva práve pokročilo kvantovým skokom – objavenie má však od zverejnenia časový odstup.
Svoje slovo som „našiel“ pred rokmi, zapísal ho a prípad uzavrel – stalo sa však to, že už na druhý deň som nedokázal toto slovo „otvoriť“. Nedokázal som si spomenúť, ako som k nemu prišiel, aký je jeho význam a čo vlastne predstavuje.
Muselo prejsť ďalších sedem rokov a mnoho, mnoho neuveriteľných udalostí v mojom živote, aby som sa postupne dopracovával k poznaniu, ktoré bolo dovtedy skôr na mentálnej rovine.
Dnes je toto slovo na bytostnej, nie iba na mentálnej rovine môjho bytia.
Vyjadruje môj účel, moju úlohu – ale aj príčiny toho, prečo sa mi diali
také i onaké veci v mojom živote.
To slovo ma spája s mnohými bytosťami tu na planéte Zem, ale aj na iných planétach. To slovo ma spája so Zástupmi – viem, odkiaľ sem prichádzam a čo je mojim špecifickým vyjadrením. To slovo ma spája s hlbokými dejinami kozmu, ale aj s priestorom, s mojim okolím, s mojim národom, etnikom a tak ďalej.
To slovo vyjadruje moje špecifické vlastnosti – genetické, aj duchovné.
Ak teda píšem o mojej „zažitej skúsenosti“ pridávam ku zmyslovému zážitku aj
onu „mimozmyslovú“ skúsenosť – ktorá nie je o nič menej reálna, ako tá, ktorej sa môžeme dotýkať svojimi rukami a ohmatať si ju, ovoňať, prezrieť z každej strany, či načúvať jej... Zmyslová skúsenosť – a to každá jej forma – obsahuje v sebe nesmierne vysoký „stĺpec“ skúsenosti, ktorá tu síce je, existuje, nemôžeme sa jej však priamo dotýkať. Každý okamih nášho života má preto svoj nesmierne hlboký význam, aj keď si ho z deväťdesiat deväť percent neuvedomujeme.
Každé naše slovo má svoj hlboký význam – každá naša myšlienka, pretože nefunguje oddelene od svetov, ktoré sú nezmierne a siahajú do hĺbok časopriestoru a kozmu.
Pochopenie tohto významu nie je záležitosťu mysle a rozumu – je to „záležitosť“
stavu „tu a teraz“, teda Prítomnosti. Prítomnosť je akoby základňou priesvitného kužela s nespočentými vrstvami a poschodiami, ktorý siaha do počiatku sveta.
Prítomnosť je to, čo vnímame našimi zmyslami – napríklad, ak sme v stave prítomnosti na vrchole kopca, je základňou tohto kužela všetko čo vnímame, vrátane nás až po obzor. Steny neviditeľného a predsa prítomného „kužela“ vystupujú z horizontu, stúpajú k nebesám a presahujú Slnečnú sústavu i galaxie...
Vrchol kužela sa zbieha v jednom bode – a tým jedným bodom je Výrok Stvoriteľa – je to jedno jediné Slovo, ktoré znamená začiatok vesmíru veľkého tresku.
Týmto Kuželom Prítomnosti sme spojení s počiatkom Vesmíru i so Stvoriteľom.
Náš výrok, naše slovo je súčasťou nesmierne rozsiahlej Knihy Kníh, ktorú píše
Najvyšší. My sme tým slovom. A to slovo je naše s k u t o č n é meno.
Také, aké nám dal Otec Všetkého.
Ak sa ma teda občas ktosi opýta, či som to o čom píšem skutočne aj zažil, odpovedám – áno. Môj zážitok však presahuje skúsenosť bežných piatich zmyslov.
Môj zážitok aj tej "najbežnejšej" a "najobyčajnejšej" skutočnosti má nespočetné poschodia – a je mnohodimenzionálny.
A moje písanie len reflektuje môj zážitok.

Autor: Karol Hlávka 

https://narubynaruby.blogspot.com/